štvrtok, 24. júna 2010

História

História výroby alkoholu je podrobne rozoberaná v mnohých publikáciách, tento príspevok by som považoval skôr za zhrnutie a poukázal na najdôležitejšie fakty.

Výroba alkoholu bola známa už v starom Egypte, Grécku a v Ríme. Lekár a prírodovedec Aristoteles už v 4.st. pred našim letopočtom po prvýkrát popísal fyzikálne prinípy destilácie ("dis" = oddelenie, "stillo" = po kvapkách), presnejšie destiláciu postup destilácie morskej vody, ktorá viedla k výrobe pitnej vody. V 13. st. vznikli v kresťanských kláštoroch na územií Európy prvé liehoviny vyrobené z alkoholu (pálivá voda) a bylín - bylinné likéry. Kniha destilácie, ktorú v 15. st. napísal Hieronymus Brunschwig, je jedna z prvých príručiek popisujúcich výrobu páleniek.

Lekár a alchymista Paracelsus pomenoval destilát kvapalného produktu, pochádzajúci z kvasenia – alkoholom - a odporučil ho ako liek, ale s veľavravnou poznámkou .....„ len malé množstvo tejto látky nie je jedom“. Jeho práce umožnili vedecky zdôvodniť kvasné procesy, že kvasenie je výsledok životných procesov voľným okom neviditeľných mikroorganizmov. Dospel k názoru, že najmenšie, jednobunkové organizmy sa vedia deliť aj pri nedostatku kyslíka.

"Čo sa skladuje dlho, bude nakoniec dobré." 16. storočie sa taktiež nazývam aj "storočím opilectva". S destilačnou technikou boli zoznámení malovýrobcovia páleniek. Vedeli, ako pripraviť pálenku z ovocia a vína, zo pšenice či žita. Pálené bolo všetko, čo bolo k výrobe pálenky vhodné, čomu zodpovedala aj veľká spotreba týchto surovín. Následky boli katastrofálne, čo sa týka ekonomiky, ale aj zdravia. Velké množstvo opitých meštanov viedlo k tomu, že neobmedzené pálenie bolo zastavené.

S rastúcim vedecko-technickým pokrokom v oblasti destilácie a biochemických a chemických procesov prebiehajúcich pri kvasení bolo v Európe zavedené priemyselné pálenie a zároveň aj obchod s pálenkami všetkého druhu.

Ušlachtilé pálenky, teda čisté destiláty, ktorým sa tento blog bude venovať, sú však dnes, kvôli rozšírenej korporátnej výrobe, viac - menej raritou.


zdroj: Alois Gölles - Ušlachtilé destiláty (2001)

Úvod



My Slováci máme až neprirodzenú tendenciu podceňovať všetko vyrobené alebo dostupné u nás a preceňovať všetko pochádzajúce z cudziny. Do kategórie podceňovaných radím napr.pravú brydzu, domáce vína, čerstvé ovocné šťavy a aj pravé ovocné destiláty známe skôr ako „slivovica“, „hruškovica“, „jablkovica“ a mnohé ďalšie ovocné destiláty. Tými nadhodnotenými sú napríklad: koňak (vínovica), armaňak (vínovica), kalvados (jablkovica) či whisky (obilný, sladový alebo kukuričný destilát). Čo je ešte horšie radíme z neznalosti (či až ignorantstva) do  kategórie pravých ovocných destilátov aj patlaniny typu „hruška“, „slivka“, alebo „jablko“ ktoré pozostávajú hlavne z repného liehu, kvapky pravého destilátu (aby sa nepovedalo!) a  chémie, ktorá mu dodá farbu, vôňu a „ovocnú“ chuť.
Tento blog bol založený aby pomohol odstrániť našu nedostatočnú informovanosť o jednom z najrozšírenejších nápojov v našej krajine -  ovocných destilátov  a objaviť, že sedliacky nápoj SLIVOVICA je najmenej tak kvalitný, ak nie kvalitnejší ako trebárs burbon alebo saké. Obchody, reštaurácie alebo bary ponúkajú široký sortiment ovocných destilátov, alebo keď chcete - pálenky, od broskyňovice po slivovicu, od "poldeci" po 5l flašu a samozrejme sa jednotlivé druhy líšia napohľad iba jednou dôležitou vlastnosťou -  cenou. To sú  faktory, podľa ktorých sa spotrebiteľ riadi, ale ten najdôležitejší tu chýba. Kvalita. Cieľom tohto blogu je, informovať vás o tom čo vlastne kvalita pálenky je, ako sa dá zistiť, o kvalitných ovocných destilátoch, o historii  ich výroby  a mnohom ďalšom.

Slúžiť by mal všetkým, mladým či starým, "priležitostným", ale aj tým, ktorý si radi doprajú len to najlepšie. Na začiatku sa v blogu budeme venovať historií, priblížime si výrobu destilátov, povieme si čo rozdiel medzi „destilátom“ a „pravým ovocným destilátom“, pozrieme sa na situáciu na trhoch EÚ a v SR.
Samozrejme privítame akýkoľvek príspevok ozrejmujúci skutočnú pozíciu domácich potravinárskych výrobkov v porovnaní s tými čo sú preferované v supermarketoch

Juraj Borgula